Endoskop vstupuje do ľudského tela cez prirodzený otvor ľudského tela alebo cez malý rez vytvorený chirurgickým zákrokom. Pri použití sa endoskop zavedie do vopred vyšetreného orgánu a zmeny v príslušných častiach možno priamo pozorovať. Kvalita obrazu priamo ovplyvňuje účinok použitia endoskopu a tiež označuje úroveň vývoja technológie endoskopu.
Ako teda vznikol tento druh presného prístroja, ktorý znižuje problémy, s ktorými sa stretávajú lekári v chirurgii a zmierňuje bolesť pacientov, ako ho objavili a vyrobili ľudia?
Prvý endoskop na svete bol vytvorený v roku 1853. Endoskop je bežne používaná zdravotnícka pomôcka. Skladá sa z hlavovej časti, ohýbacej časti, vkladacej časti, prevádzkovej časti a svetlovodnej časti. Pri použití sa svetlovodná časť endoskopu najskôr pripojí k zodpovedajúcemu zdroju studeného svetla a potom sa zavádzacia časť zavedie do vopred vyšetrovaného orgánu a kontrolná operačná časť môže priamo nahliadnuť do lézií príslušných častí.
Najskoršia endoskopia sa použila na rektálne vyšetrenie. Lekár zavedie tvrdú hadičku do konečníka pacienta a pomocou svetla sviečky pozoruje lézie konečníka. Diagnostické údaje, ktoré je možné touto metódou získať, sú obmedzené, pacient je nielen veľmi bolestivý, ale aj riziko perforácie je vďaka tvrdým nástrojom veľmi vysoké. Napriek týmto nedostatkom sa endoskopia naďalej používala a vyvíjala a bolo navrhnutých mnoho rôznych použití a typov nástrojov.
V roku 1855 vynašiel Španiel Cahesa laryngoskop. Nemec Heiman von Heimertz
Oftalmoskop bol vynájdený v roku 1861.
V roku 1878 Edison vynašiel žiarovku, najmä po objavení sa miniatúrnej žiarovky bol endoskop značne vyvinutý a dočasné usporiadanie chirurgickej endoskopie môže tiež dosiahnuť veľmi presnú úroveň.
V roku 1878 nemecký urológ M. Nitz vytvoril cystoskop, ktorý možno použiť na vyšetrenie určitých lézií v močovom mechúre.
V roku 1897 nemecký brat Killian vymyslel bronchoskop.
V roku 1862 Nemec Small vytvoril ezofagoskop.
V roku 1903 vytvoril Američan Kelly proktoskop, no široko používaný bol až po roku 1930.
V roku 1913 švédsky Jacobs reformoval metódu pleuroskopie.
V roku 1922 založil Američan Schindler metódu gastroskopie.
V roku 1928 Nemec Kalk vytvoril laparoskopickú metódu.
V roku 1936 vykonal americký Skafe test ventrikuloskopie a až v roku 1962 Nemci Guau a Frestier založili metódu ventrikuloskopie. Odvtedy sa vytvoril celý rad mikroskopických vyšetrovacích metód.
V roku 1963 Japonsko začalo vyrábať vláknové endoskopy
V roku 1964 bolo úspešne vyvinuté bioptické zariadenie vláknového endoskopu. Tieto špeciálne bioptické kliešte na biopsiu môžu mať vhodné patologické materiály a sú menej nebezpečné.
V roku 1965 bol vyrobený fibrooptický kolonoskop, ktorý rozšíril rozsah vyšetrenia na choroby dolného tráviaceho traktu.
V roku 1967 začal študovať zväčšovací vláknový endoskop na pozorovanie jemných lézií. Endoskopy z optických vlákien môžu byť tiež použité na vykonávanie in vivo testov, ako je meranie in vivo teploty, tlaku, posunu, spektrálnej absorpcie a iných údajov.
V roku 1973 bola laserová technológia aplikovaná na endoskopickú liečbu a postupne sa stala jedným z prostriedkov endoskopickej liečby gastrointestinálneho krvácania.
V roku 1981 bola úspešne vyvinutá endoskopická ultrazvuková technológia. Tento nový vývoj, ktorý kombinuje pokročilú ultrazvukovú technológiu s endoskopiou, výrazne zvýšil presnosť diagnostiky chorôb.
